Welcome London

Autor: Veronika gajdosova | 6.1.2013 o 11:23 | (upravené 6.1.2013 o 13:41) Karma článku: 6,41 | Prečítané:  961x

Áno, áno už prišlo na ten deň, keď s očakávaním a všetkými stresovými a nereálnymi situáciami čo sa môžu stať ( pre mňa typické) v hlave sedím sama po prvý krát v lietadle a s malou dušičkou letím do mesta nekonečných možností, do mesta kde si ľudia chodia  plniť sny .

A som tu, pristáli sme. Na letisku ma čakal kamarátkin muž, neznalý slovenského slova. Moja lámaná angličtina pôsobí komicky, začína to byť smiešne, našťastie prepneme na nemčinu. Ja, ako rýdza Slovenka, sa rozbehnem v aute na pravú stranu kde ma uvíta volant. Prvé moje vtipné pozabudnutie kde som. :)

Úvodný pohľad na Londýn : nemám slová, nemám dych. Kam som sa to dostala? Ako vyblúdim v tom bludisku ? Ako sa zorientujem v metre a ako to vlastne funguje?

Pamätám si že svietilo slnko. Priniesla som tu lúče, pomyslím si,  hádam nejaké dobré znamenie že ma čakajú žiarivé dni.  Dopravila som sa domov a cestou som sa kochala tými krásnymi tehlovými domčekmi ktoré tvoria celé mesto.

Prvá vec, ktorú som povinne a s radosťou absolvovala bola prechádzku v Hammersmith city ( v 2 zóne, slušná štvrť) ,a  vidím že Angličania parky milujú- zastavíme sa v útulnom obchodíku na rohu a kupujeme Fish and chipps a baranie mäso.  Doma sa snažíme grilovať ale akosi nás neposlúcha gril, tak nám musí stačiť sporák. Fish and chips sú famózne, odporúčam a nebojte sa ich jesť s octom! ( aj ja som mala najprv obavy, aká divná kombinácia, ale je to skvelé)

 

Druhý deň , keď sa už ako tak zaklimatizujem ma čaká centrum mesta. Moja prvá cesta anglickým doubledeckrom, keď ako malé dievčatko utekám na poschodie, sadnúť si na prvú sedačku aby som mala výhľad.

Prestupujeme na metro ( princíp dopravy na kartu je pre mna nóvum, treba si kupiť kartu na ktorú si dobíjate kredit, pri vstupe do autobusu ňou pípnete o prístroj a odčíta vám z nej peniaze za jazdu , oplatí sa to viac ako platiť za každú jazdu peniazmi, týždňová stála asi 40 libier)

Vystupujeme pri Buckinghamskom paláci, kde sa po múrikoch povaľuje mládež. Pomyslím si, čo to len majú za módu , to oblečenie. ( to ešte neviem, že o pár dní budem po tom oblečení šalieť ) .

Stojím pred palácom a v hlave sa mi vynára ako na tom istom balkóne, pred ktorým teraz stojím, stál princ Wiliam a Kate, ako tu bol dav ľudí (niežeby teraz nebol) a ako tu ukazovali lásku pred britským národom.

Cez Buckhingamskú záhradu a Green park a všeliaké uličky sa dostaneme k Big Benu , predtým však spatrím červenú, pre Britov typickú, telefónnu búdku takže stihnem spraviť pár fotiek ( čo je obtiažny proces v tom dave turistov a masy ľudí) :o) Tak toto sú tie najväčšie hodiny na svete? No majú teda byť prečo. Veďla postáva Westminster abbey kde si William bral Kate, a kedysi dávno Charles princeznú naších sŕdc  Dianu, k tej sa ešte dostaneme.

Z mosta je oproti nám London Eye, avšak popri tej rade ľudí ktorý čakajú  a cene ma prejde chuť tam ísť a poviem si že Londýn si užijem, nemusím si pokaziť prekvapenie že ho uvidím prvý deň celý z oblakov.

Dnešný deň v centre beriem vo veľkom,  chcem vidieť čo najviac a tak som sa ocitla aj pri 10 Downing street , kde som samozjreme premiéra nespatrila, vidím aj známu zastávku metra Piccadilly Line, sochu zaľúbených, suveníry kupujem ako o dušu , akoby som v dome nič okrem britksých vlajok, chňapiek, táciek, pohárov, magnetiek nič iné mať nechcela.

Bol to vyčerpávajúci deň a skoro padám do postele.

Ostatné dni som sa dostala na London Bridge ( áno ten most o ktorého schopnosti otvárať sa som pochybovala). Dokonca zaplatím vstupné do jeho útrob ( pripravte si veľa peňazí, Briti z turistov zarobia podľa všetkého milióny) . Vnútri nás sprevádza obraz ktorý rozpráva a vystupuju z neho postavy - spravili to na princíp živých fotiek ako v Harrym Potterovi. Briti naozaj myslia na všetko.

Ešte pokukám aj Tower of London, známe to väzenie a parky. Nekonečné parky!

Hyde park, Kensington garden - tu sa dostávame k Diane ktorá tu mala sídlo a keď umrela prišli jej tu milióny ľudí zapáliť sviečky a dať kvety. Celá záhrada bola plná kvetov, neviem si predstaviť ako silný okamih to musel byť.

Potom sa ja, neznalkyňa angličtiny, rozhodnem že sa chcem dostať na Oxford Street a tak sa rukami nohami dostávam na najlepšiu nákupnú ulicu na svete!!

A je tu okamih kedy prepadávam anglickej móde a kupujem do nemoty, neskor do vyžmýkania zásob na kreditke.  S mojou slovenskou mentalitou mi najskôr prišlo zvlášne skúsať si veci medzi uličkami, ale keď som uvidela hodinovú radu na kabínky, skúšala som v uličkách všetko: od pyžama až po šaty.

Oficiálne vyhlasujem, milujem PRIMARK!!! Nie je tu drahé oblečenie a napodobňujú svetových dizajnérov. ( a na Slovensku také bars kto nemá :o))

Zarazilo ma však, keď som uvidela moslimky, zahalené od hlavy po päty ako nakupujú oblečenie. Viem, že pod tými maskami nosia oblečenie, ale prišla mi škoda tých krásnych žien, ktoré sa v tom potili a v novinách písali, že aj odpadávali v tom teple. V čase keď som bola v Londýne museli totiž dodržiavať pôst. Vzhľadom nato, že to bol môj prvý svetový cestovateľský zážitok, trochu ma to vyviedlo z miery.

Celý Londýn je plný rôznych ľudí, je tu veľa Arabov, Poliakov, černochov, Rusov, mix celého sveta.

A poviem vám, niektorí černosi nie sú na zahodenie, otec mi stále vtĺkal že si s nimi nemám začínať, ale viete že zakázané ovocie chutí najlepšie a v dnešnom svete sú hranice posunuté, je multikulturita :)

Moja ďalšia cesta ma doviedla k St. Pauls Cathedral, ktorá vyzerá akoby ju tam priviezli z Ríma.

Neskôr som si ale riadne zodrala nohy, keď som zablúdila a išla 3 zastávky metra peši, pretože som chcela vidieť pávy v Holland parku. Tu som ale miesto pávov videla divočinu, dostala som sa do lesíka kde pobehovali akurát tak veveričky. :) V mojich sandálikoch som rýchlo utekala preč, späť do civilizácie.

Jeden večer sme na moje nariekanie za slovenčinou, keďže som sa cítila ako anglický analfabet veľmi zle, vyrazili do Czechoslovak pub.  Trošku slovenčiny a halušiek nezaškodí. Tu sa musí priznať,  do oka mi padol jeden Ind, zase muž neobvyklý na slovenské pomery.  No pomôžem si? :)

Môj pobyt som zavŕšila keď som sa zúčastnila anglickej omše. Nič moc som nerozumela, iba Otče náš, čo sa mi však  najviac páčilo bolo, keď sme si mali podať ruky. Podala som si ruku s celým kostolom, nie iba so susedom v uličke! S čiernymi, ktorých bola prevaha, s bielymi, s deťmi, starými... A po omši sme spolu pili kávu, čaj, koláčiky prišiel prezlečený farár a všetci sa spolu rozprávali.

Z britskej kultúry a gastronómie ma oslovil aj čierny čaj s mliekom, ktorý som najprv tvrdohlavo odmietala piť ale keď som ochutnala už som ovocné nepila. A maslo, to som mohla jesť aj bez pečiva. Aj ich sandwich nie je na zahodenie :)

Samozrejme, Londýn nie je len táto krásna časť, sú štvrte kam by som v živote nevkročila,je tam kriminalita, špina, ale záleží od švrte. Je tam rivalita, pretlak cudzincov, no aj tak tak chcem ísť skúsiť po škole šťastie, kto neskúsi , nemá :)

Nevidela som iba Londýn, spravili sme si trip do Brightonu, hodinku vlakom od Londýna  ( len tak mimochodom, hodinka v ich doprave je ešte veľmi málo, do práce cestujú aj dlhšie). Pre mňa bolo šokom, keď som o 22 večer sedela v buse v dopravnej zápche, ale oni to vnímajú s kľudom, sú naučení. Tých doubledeckrov tam jazdí toľko, že si vo vlastnom pruhu zavadzajú.

Do školy chodím v Bratislave 201, ktorá ide každých 8 minút. Ale tam bol ten istý spoj každé 2-3 minúty na zastávke. Milé prekvapenie .

Späť do Brightonu. Je to vraj mesto, ktoré je rajom pre gayov, ale preto som sa tam nevybrala. Je tu totiž Nordsee. !:) Áno, mám aj morský zážitok , aj keď som nechápala ako sa Angličania môžu v tej studenej vode kúpať. Zatiaľ čo ja som cvakala zubami zababušená do všeých diek a prikrývok, oni sa veselo kúpali.

Odkedy som odtiaľ prišla, neprejde deň aby som si aspoň nachvíľu nespomenula na dni v Londýne. Viem, že ma zmenil, otvoril mi oči, ukázal nedostatky Slovenska ktoré som nechcela vidieť, ale aj pozitíva, vážim si že som za polhodinu v centre.

Ukázal mi ako byť spontánna, ako piknikovať, ako nosiť módu, zmenil mi názory. Ach tá móda.!! Som žena, musím sa priznať, že som sa ledva pobalila do kufra aby som neprekročila kilá na letisku. Kamarátky hovoria, že sa neviem vpratať do kože , ale ja si len myslím že mi ukázal, ako si vychutnávať život.

Odvtedy mám obľubu v britských filmoch , odporúčam Denník Bridget Jones pre ženy, James Bond Skyfall ma zasiahol do srdca, bol skvelý, Sherlocka Holmesa v novom vydaní s Robertom Downeym a Judom Lawom, Lásku nebeskú, Jeden deň....

A tak som tu, v Bratislave, a žijem so spomienkami na Londýn, ktoré si obnovujem aj pozeraním tých filmov... V lete tam ale idem znovu.:)

Ľúbim ťa, mesto moje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?